Byť zelený nestačí, finančný svet pozerá po udržateľnosti

Viaceré firmy vo finančnom sektore už koketujú s princípmi ESG (Environment, Social, Governance) čo je podnikanie s ohľadom na životné prostredie, s princípmi férového riadenia firmy a sociálnych benefitov pre zamestnancov. Firma, ktorá zohľadňuje ESG pri podnikaní nehľadí len na svoj zisk, ale aj komunity a prostredie v jej okolí.

Podnikanie podľa ESG princípov má pre firmu aj výhody. Jednak jej imidž je oveľa priaznivejší u zákazníkov a obchodných partnerov ako pri „neférovej“ spoločnosti. Tiež banky a investori radšej vložia peniaze do dlhodobo udržateľnej firmy, ako do takej, ktorá bude za svoje podnikanie penalizovaná, či v už v podobe pokút za emisie či za neférové praktiky voči zákazníkom.

„Dodržiavanie ESG cieľov nám dáva výhodu v tom, že dokážeme zlepšiť vzťahy so zákazníkmi a pritiahnuť talenty na konkurenčnom pracovnom trhu,“ vysvetľuje príklon k zodpovednému podnikaniu Michael Froman, prezident strategického rozvoja Mastercardu.

Ak firma praktizuje pri nábore ľudí rodovú rovnosť a diverzitu, bude mať kvalitnejších ľudí na viacerých trhoch sveta. Mastercard v apríli oznámila, že bonusy pre manažérov budú naviazané na plnenie cieľov ESG. Konkrétne napríklad na kroky vedúce k uhlíkovej neutralite či znižovanie rodových rozdielov pri platoch.

Mastercard plánuje ciele ESG nielen sama dodržiavať, ale pomáhať s ich plnením aj jej obchodným partnerom, ako sú banky, fintechy či obchodníci. Vlani táto spoločnosť spolupracovala so švédskym startupom Doconomy na spustení uhlíkovej kalkulačky. 

Americká kartová firma sa tiež snaží o finančnú inklúziu, to znamená, že plánuje pritiahnuť k finančným produktom milióny ľudí, ktorí nemajú bankový účet a tiež poskytovať služby desiatkam miliónom malých a stredných podnikateľov.

‍Klimaticky pozitívne firmy

Aj hlavný konkurent Mastercardu, americká spoločnosť Visa sa venuje cieľom ESG. Vlani spustila benefičný program pre držiteľov kariet, aby ich povzbudila dodržiavať princípy ESG. Oceňuje napríklad klientov, ktorí majú nižšiu uhlíkovú stopu. Visa dokonca vyhlásila, že sa chce stať firmou s nulovými emisiami do roku 2040.

Nedávna analýza firmy GlobaData ukázala, že kartové firmy sú lídrami v plnení cieľov ESG. Okrem Visa a Mastercardu sú na prvých priečkach aj platobné firmy Stripe. Paypal či banky JP Morgan a Barclays.

Aj slovenské banky sa už pri financovaní firiem správajú zodpovednejšie k životnému prostrediu. V poslednom období sa mnohé z nich zameriavajú pri investovaní cez podielové fondy aj na technológie a inovácie z oblasti čistých energií či elektro mobilitu. Pri úveroch znižujú financovanie aktivít spojených s ťažbou uhlia a naopak zvýhodňujú zelené projekty ako sú solárne, veterné a vodné elektrárne prípadne výrobu energie z biomasy.

Banky tvrdia, že chcú do budúcnosti úverovať aj ekologickejšie nakladanie s odpadom a viac financovať zelené budovy.

 Riziko greenwashingu

Pri trendoch ESG si však treba dávať pozor aj na greenwashing. Firma sa vtedy prezentuje ako „zelená“, ale v skutočnosti jej činnosť životnému prostrediu škodí. 

Napríklad k princípom zodpovedného podnikania sa hlásia aj ťažiarske či chemické firmy, ktoré nie sú na prvý pohľad veľmi zelené. Síce nezakrývajú, že ťažba ropy  či výroba chemikálií škodia životnému prostrediu, ale na vykrytie svojej negatívnej uhlíkovej stopy sa snažia vysádzať lesy, či čistiť rieky a oceány. Miera ich pozitívnych krokov však nedokáže vykryť negatívne dopady ich podnikania.

Poriadok v doteraz nejednoznačných kritérií ESG by mali priniesť nové pravidlá EÚ, ktoré sú zhrnuté v takzvanej taxonómii. Sú to kritériá, ktorými sa presnejšie zadefinovali udržateľné aktivity. Medzi ne patrí napríklad ochrana životného prostredia, vody a oceánov, prechod na obehové hospodárstvo či ochrana biodiverzity.

Foto: Adobe Stock

‍