Prečo sa kreditky stali populárne? Pomohli reštaurácie a cestovanie

Bratislava, 11, jún 2020 – Myšlienka kreditnej karty vznikla na večeri. O ich rozšírenie sa postaralo aj nevyžiadané rozdávanie zákazníkom.

Kreditné karty sú obľúbený úverový produkt. Napriek vyšším úrokom, ich používajú milióny ľudí každý deň. Prečo je táto forma platenia požičanými peniazmi taká obľúbená?

Láska k míňaniu na úver sa vyvíjala postupne. Za otca myšlienky kreditnej karty je považovaný Frank McNamara, zakladateľ Diners Club, prvého poskytovateľa kreditiek.  Nápad mu vnukla nepríjemná udalosť počas večere s manželkou v roku 1949.

Frank si zabudol doma peňaženku a cítil sa trápne, že za neho musela platiť účet jeho žena. O rok neskôr už začal platiť v reštauráciách malou kartónovou kartou. Jeho nápad sa ujal a za rok mal jeho projekt 20-tisíc členov platiacich kartami.

Rozdávanie kreditiek

O dekádu neskôr sa kartónová kartička zmenila na plastovú. To už dominanciu Diners Clubu nahradil American Express. Táto firma mala už na začiatku 60. rokov jeden milión aktívnych používateľov kariet a spolupracovala s 85-tisíc obchodníkmi.

Američania radi cestovali po krajine, ale keďže ich bankový systém je rozdrobený medzi tisícky malých lokálnych bánk, radi využili kartu, ktorou mohli platiť hocikde.

V tomto kartovom biznise zacítili príležitosť aj veľké americké banky a postupne začali vydávať svoje vlastné kreditky. Medzi prvými bola Bank of America, ktorej kreditky sa neskôr premenovali na Visa.

Táto banka prerazila nedôveru ľudí a obchodníkov v karty tým, že poslala 60-tisícom svojich klientov v meste Fresno kreditky zadarmo, hoci o ne nežiadali. Tým vedeli presvedčiť obchodníkov, že ľudia ich karty používajú, mali by ich preto akceptovať aj vo svojich predajniach.

Ale ani konkurencia nesledovala tento trend bez aktivity. Banky na západnom pobreží USA sa v polovici 60. rokov zlúčili do asociácie a začali vydávať kreditky pod názvom Master Charge (neskôr premenovaná na dnes známy MasterCard).

Používanie kreditiek sa v tom čase odlišovalo od dnešných dní – majitelia kreditiek museli splatiť dlžnú sumu na konci každého mesiaca. Až neskôr, v 70. rokoch poskytovatelia kreditných kariet dovolili prenášať si dlhy z mesiaca na mesiac s tým, že sa platila len časť úveru.

Regulácia kariet

Kreditky zasielané hocikomu sa však stali tŕňom v oku politikom. Kreditné karty sa totiž dostali do rúk aj notorickým neplatičom dlhov či gamblerom.

Odporcovia týchto kariet obviňovali banky, že robia to isté, akoby diabetikom posielali cukor. V roku 1970 sa preto v USA zákonom zakázalo posielať ľuďom kreditné karty bez overenia jeho bonity.

Človek mohol dostať poštou len žiadosť o kreditku, ktorá sa musela posudzovať na základe bonity klienta.

Systém platby a overovania

Ani platenie kreditkou nebolo spočiatku také rýchle ako dnes. Systém fungoval tak, že keď chcel zákazník zaplatiť touto kartou, obchodník musel zavolať jeho banke, ktoré zavolala kartovej firme a jej zamestnanec musel manuálne pozrieť na účet zákazníka, či má dostatočný kredit.

Overovací systém bežiaci na počítačoch fungoval až od roku 1973. Proces sa skrátil na minútu. Napriek tomu obchodníci často umožňovali platiť kreditkou len známym zákazníkom a menšie sumy.

Dnes sú platby kreditkami bežná, rýchla a bezpečná záležitosť. Magnetické pásky na kartách postupne vystriedali čipy a neskôr bezkontaktná technológia. Napokon sa kreditky dostali do mobilov vo virtuálnej podobe.

Kreditky u nás

Prvú platobnú kartu v bývalej ČSFR vydala v roku 1988 Živnostenská banka a bola akceptovaná v sieti obchodov Tuzex. Od polovice roku 1989 vydávala Česká štátna sporiteľňa klientom k sporožírovým účtom karty k výberu z bankomatov. Aktuálne je na Slovensku vydaných približne 600 tisíc kreditných kariet.

Kreditky a ženy

Na záver ešte jedna zaujímavosť. Až do roku 1974 sa ženám vydávali kreditné karty iba ak boli vydaté a ak s tým súhlasil ich manžel. Bez manžela kreditku získať nemohli. Zmenil to až Equal Credit Opportunity Act, ktorý zakázal vydavateľom kariet diskriminovať na základe rasy, farby pleti, náboženstva, pôvodu, pohlavia alebo rodinného stavu.

FOTO: STEVEPB / Pixabay, CC0